India, Seelampur, je domovom jedného z najväčších trhov s elektronickým odpadom na svete, je príkladom výzvy zdôraznenej v správe pod vedením OSN zverejnenej vo štvrtok. Správa The Global E-waste Monitor 2020 - monitor elektronického odpadu z roku 2020 zistila, že svet minulý rok vysypal rekordných 53,6 milióna ton elektronického odpadu. Recyklovalo sa iba 17,4%.
„Dokonca aj krajiny s formálnym systémom nakladania s elektronickým odpadom sú konfrontované s relatívne nízkou mierou zberu a recyklácie,“ uvádza sa v správe.
Čína s 10,1 miliónmi ton bola najväčším prispievateľom do elektronického odpadu a Spojené štáty boli druhé s 6,9 miliónmi ton. Tretia bola India s 3,2 milióna ton. Spolu tieto tri krajiny v minulom roku tvorili takmer 38 percent svetového elektronického odpadu.
Aj keď celkové škody na životnom prostredí spôsobené nerecyklovaným odpadom nemôžu byť vyčísliteľné, správa bola presvedčivá: „Spôsob, akým vyrábame, spotrebúvame a nakladáme s elektronickým odpadom, je neudržateľný.“
Správa uvádza, že globálne otepľovanie je len jednou z otázok ochrany životného prostredia. Z dôsledku neprimeranej recyklácie „nezdokumentovaných“ chladničiek a klimatizačných zariadení sa do atmosféry uvoľnilo 98 miliónov ton ekvivalentov oxidu uhličitého.
Tohtoročné obmedzenie pohybu koronavírusu zhoršilo problém s elektronickým odpadom.
„Ľudia sú uviaznutí doma, je len málo pracovníkov, ktorí zbierajú a recyklujú odpad“, tvrdí Kees Balde, z Univerzity OSN pre agentúru Reuters.
Noví spotrebitelia, viac nežiadaného odpadu. To, čo sa deje v Indii a Číne, je príznačné pre širší problém v rozvojových krajinách, kde dopyt po tovare, ako sú práčky, chladničky a klimatizačné zariadenia, rýchlo rastie.
„V krajinách so stredným a nízkym príjmom nie je infraštruktúra pre nakladanie s elektronickým odpadom ešte úplne rozvinutá alebo v niektorých prípadoch úplne chýba,“ uvádza sa v správe.
Dinesh Raj Bandela, zástupca programového manažéra v Centre pre vedu a životné prostredie, uviedol, že zameranie Indie na elektronický odpad musí ísť nad rámec zberu a výrobcovia by mali byť povzbudzovaní k výrobe spotrebného tovaru, ktorý vydrží dlhšie a sú menej toxické.
Hoci India je jedinou krajinou v južnej Ázii, ktorá navrhuje právne predpisy o elektronickom odpade, jej zber je naďalej základný.
V meste Seelampur je labyrint uličiek naplnený obchodmi s elektronickým šrotom, v ktorých pracujú tisíce ľudí.
Pri každej predajni sú hromady starých obrazoviek, monitorov, stolových počítačov, nefunkčných pevných telefónov, mobilných telefónov, televízorov, stabilizátorov napätia, chladničiek, vysávačov, práčok a iných.
Obchodníci a pracovníci sú mimoriadne podozrievaví z cudzincov prechádzajúcich úzkymi uličkami, najmä ak ide o novinárov. Mohammed Abid, obchodník s elektronickým odpadom, ktorý bol ochotný hovoriť, poprel, že spôsoby nakladania s elektronickým odpadom v Seelampur porušujú zákony alebo predstavujú nebezpečenstvo.
„Existujú určité miesta, ktoré spôsobujú veľa problémov pre životné prostredie, ale na tomto trhu sa nevykonáva žiadna taká práca, ktorá by ovplyvňovala životné prostredie alebo zvyšovala znečistenie - tu sa nič také nedeje,“ dodal Abid.
Zdroj: Reuters
